#10 Mesto Edmonton

2024-08-30

Nejako sa nám v tejto obrovskej krajine podarilo prepracovať sa do našej štvrtej provincie (alebo tretej, podľa toho, či počítame Québec).Po divočine sme sa vybrali do Edmontonu, miliónového hlavného mesta Alberty. Vedeli sme, že čím ďalej na západ budeme postupovať, tým viac môžeme naraziť na problémy, pretože ako ste asi počuli v správach, oblasť Skalnatých vrchov zasiahol toto leto masívny požiar, ktorý napáchal obrovské škody a kvôli ktorému museli evakuovať oblasť okolo mesta Jasper. Dym z požiarov sa rozšíril cez polovicu Kanady a až v Ontáriu, to je len 2000 km vzduchom, bolo niektoré dni badať zahmlený, mútny vzduch. Keď sme odchádzali z mesta Lloydminster, 600 km od Jaspera, bol vzduch vonku nedýchateľný a smrdel po spalinách, takže kto nemusel, radšej ani nešiel von.

Ako jednu z prvých vecí v Edmontone sa nám na ulici prihovoril nejaký semrák, že štvrť, do ktorej sa chystáme ísť s našimi turistickými batohmi, je veľmi zlá a máme si to rozmyslieť. Je pravda, že niektoré ulice a autobusové zastávky boli okupované odkväcnutými fetkami, tie ale nevyzerali byť v stave naháňať nás. V budúcnosti (teraz) sa dozvieme od ďalších hostiteľov, že Edmonton je špinavá diera plná sociálnych prípadov, miera kriminality je tak 4-násobná oproti Viedni, majú problém s gangmi a v niektorých štvrtiach sú strieľačky takmer na dennom poriadku a normálni ľudia tam vôbec nechodia. Samozrejme, všetko sú to anekdotálne svedectvá náhodných ľudí, ktoré tu citujeme bez overovania zdrojov, takže to tak aj berte. Teraz sa teda vrátime do minulosti a povieme si, čo sme v Edmontone robili my.


Mesto Edmonton

Náš pobyt v Edmontone bol zaujímavý. Ľudia, u ktorých sme bývali, boli jednoznačne z nižšej sociálnej vrstvy, ale veľmi scestovaní a otvorení. Naša hostiteľka mala všelijaké možné kontakty a zohnala nám falošnú kartičku na autobus a lístky na divadelné predstavenia, lebo v centre bol práve veľký divadelný festival. Vedela snáď o všetkom, čo sa v meste deje a každý deň nás zásobovala odkazmi na všemožné podujatia.


V stánkoch predávajú fritované snáď úplne všetko, tuto fritované oreo sušienky

Dom, v ktorom sme bývali, fungoval ako podnájom pre rôznych imigrantov. Za lacný peniaz si prenajímali izbu s posteľou a výklenkom s pár vešiakmi, zdieľanou kuchyňou a kúpeľňou. Spoločné priestory vyzerali asi ako robošská ubytovňa na špargli, s nesúrodým, opotrebovaným nábytkom a zariadením, ktoré sa nikto neobťažuje udržiavať zvlášť čisté. Keď sme začali kúpeľnu používať, netrvalo nám dlho odhaliť, že tá voda na podlahe tam asi nemá byť a že je prasknutá splachovacia nádrž na záchode. Naša hostiteľka bola vďačnosťou bez seba, že sme jej o tom povedali, lebo Filipínčan a Pakistánec si "nič nevšimli" a "muselo sa to stať len nedávno". Proti tomu tak trochu svedčil asi 5-centimetrový hríb, ktorý sme našli rásť za záchodom na obkladačkách. True story. Jednou z našich úloh sa teda stalo vymieňanie hajzlovej misy, len aby ste si vedeli predstaviť náš každodenný život.

Vďaka našej hostiteľke sme teda mali to potešenie užiť si mestské autobusy a ich kultúru. A poviem vám, osoby, ktoré s nami jazdili autobusom neboli normálni, pracujúci ľudia v strednom veku. Takže sme sa vozili po meste so samými sockami rôzneho kalibru, od ZŤP chudákov v rôznom štádiu nemohúcnosti po bezďákov ovešaných všemožnými atypicky tvarovanými súčasťami svojho majetku. Lokálnou zaujímavosťou je, že každý kto vystupuje, kričí vodičovi cez celý autobus od zadných dverí "ďakujem!". Houmlesáci, s ktorými si nevedia rady, sa povaľujú na ulici na každom rohu, je to fakt žalostný pohľad. Prehrabávajú odpadkové koše, ležia na zemi spráskaní alebo si na chodníku verejne šľahajú. Medzi nami sa pre nich udomácnila prezývka "loiteringy" (odvodená od no loitering). Príklad použitia vo vete: "Radšej prejdime na druhú stranu cesty, pred nami je nejaký loitering."

Čo sa týka kultúry, okrem loiteringov a divadla sme sa vybrali do vychýreného nákupného centra West Edmonton Mall. Ak si predstavujete taký Central, aj my sme si najprv, keď sme do toho išli úplne bez varovania, že ako také severoamerické obchoďáky vyzerajú. WEM je druhé najväčšie nákupné centrum v severnej Amerike a jediné na svete, ktoré má zároveň aquapark a hokejový rink. Okrem toho je v ňom veľký lunapark, jazero s pirátskou loďou v životnej veľkosti a živé cvičené lachtany.


Kolotoče a húsenkové dráhy v edmontonskom nákupnom centre








Hokejový štadión v nákupnom centre


Aquapark v nákupnom centre


Umelé jazierko so šlapacími loďkami a bazén pre lachtany v nákupnom centre





Pirátska loď v nákupnom centre


Minigolf a vstup do hotela v nákupnom centre


Obchody sa predháňajú vo veľkolepej výzdobe: sochy z lego skladačiek

Ďalšou veľkou atrakciou je obrovské múzeum v prírode, najväčšie svojho druhu v Kanade. Tomuto typu múzea sa tu hovorí "oživená história", lebo sa snaží čo najviac priblížiť život v minulosti a používa všelijaké názorné ukážky. Mali tam postavené celé ulice zo štyroch rôznych historických dôb. Ulice boli tvorené kompletne zariadenými domami, obchodmi a kanceláriami, do ktorých sa dalo chodiť. Pomedzi to sa prechádzali tematicky oblečení zamestnanci, ktorí predvádzali rôzne dobové aktivity, remeslá a kratochvíle a púšťali sa s návštevníkmi do reči. Ulice z roku 1885 a 1905 mali napríklad ukážky rodinných domov a fariem, obchodov, hostincov, pošty, telefónnej ústredne a podobne. Z metropolitnej éry (okolo 1920) mali aj divadlo a lunapark s kolotočmi a jarmočnými atrakciami. Pomedzi jednotlivé výstavy nás prevážal parný vlak a historická električka. Pripomínalo to trochu naše skanzeny, akurát ukazovali mesto a nie bezmenný valal, kde je jedinou verejnou budovou kostol. Bolo to docela cool. Tento formát sa mi veľmi páčil, narozdiel od štandardných múzeí s kopou náhodných zasklených exponátov vytrhnutých z kontextu. Keby to vedelo ísť ešte o krok ďalej, napríklad by tam tých komparzistov bolo oveľa viac a trochu by sa snažili nemať na očiach očividné moderné vychytávky, bolo by to úplne epické (a pravdepodobne nenormálne drahé na prevádzku).


Ulica z roku 1885


Ulica z roku 1885


Obchod z roku 1885


Ulica z roku 1905


Pošta z roku 1905


Lunapark, 1920


Strelecká maringotka, 1920

Tešme sa na ďalšie miesto, zatiaľ to vyzerá zaujímavo.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 14 plus 2 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou