Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Potulky Viedňou
2014-03-24
Bolo pekne, troška času a tak sme si spravili malý výletík po Viedni. Nezamerali sme sa na žiadne "magnety" so zaručenou zhustenou koncentráciou turistov. Jednoducho sme sa išli túlať a objavovať krásy, ktoré nám mesto samo ponúkne.
Viedeň je jedno z tých miest, kde na človeka zaujímavé miesta vyskakujú z ničoho nič spoza rohu. Hlavne ak vás podobne ako nás nelákajú len populárne atrakcie, kam chodia všetci a skôr si všímate "obyčajné veci", ktoré vás predsa len niečím zaujmú. Pravda, kvôli tomu možno netreba nikam cestovať. Ale práve to ma asi vždy poteší, objaviť tieto drobnosti práve tam a práve v tej chvíli. Ale stačilo filozofovania. Chcela by som vám ukázať - ak ste ešte nevideli - miesta, ktoré možno nie sú až také známe, ale taktiež núkajú možnosť príjemne stráveného času. V istom momente sme sa však dobrovoľne stratili, takže neviem tak úplne povedať, kde sme sa to nachádzali. :D
Prvou z mojich úchyliek sú parky a záhrady. Vo Viedni ich je hneď niekoľko, my sme sa rozhodli pre Kurpark Oberlaa, ktorý nájdete na kopci Am Laaer Berg. Ide sa tam autobusom 68A, ktorý premáva z Reumannplatzu, konečnej zastávky U1.
Je to obrovský park s trávnatými plochami, kvetinovými záhonmi a zátišiami s jazierkami, ako sa na taký park patrí. Nájdeme tam niekoľko tematických oblastí (Kvetinový labyrint, Japonskú záhradu, Ružový vrch...). Deti určite poteší "hladkacia" zoo, kde sa pasú zvieratká. Na lúke sa ľudia jednoducho vyhrievajú na slniečku, piknikujú alebo robia divotvorné športy. Najkrajšia je záhrada prirodzene na jar, keď je všetko rozbujnené, kvitnúce a farebné. My sme mali šťastie na kvetmi obsypané ovocné stromy v odtieňoch bielej a ružovej.
Kurpark Oberlaa - koberce bielej a ružovej :)
Máte aj vy radi cintoríny (alebo som úchyl len ja)? Wiener Zentralfriedhof je jeden z najväčších v Európe. Je naozaj obrovský - zaberá plochu 2,5 km 2 s viac ako 300 000 hrobmi. Jeho najstaršou časťou je Starý židovský cintorín, kde sú hrobky neudržiavané a čiastočne ponechané prírode. Kammené krypty obrastené brečtanom, zvetrané pomníky vytrčajúce zo zeme ako hnilé zuby... Skrátka ak máte radi atmosféru starých schátraných cintorínov, určite sa vám tam bude páčiť.
Starý židovská cinorín
Okrem katolíckej a evanjelickej časti sa tu nachádzajú sektory ostatných veľkých náboženstiev - budhistického, islamského a cintoríny ortodoxnej a mormónskej cirkvi.Viedenský centrálny cintorín je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností rakúskej histórie, napríklad Ludwiga van Beethovena, Johanna Straußa... Keby niekoho pobolievali nôžky, v letných a jesenných mesiacoch má možnosť zaplatiť si okružnú jazdu na fiakri. Ale nie je nad peknú prechádzku pomedzi pomníky. Vedela by som sa tam túlať aj celý deň, objavovať skryté zákutia... Bohužiaľ, toľko času sme nemali, pretože o 6. cintorín zatvárajú a my sme prišli...asi o štvrť? Možno preto sme mali zvláštny pocit, že sme na celom rozľahlom cintoríne úplne sami. Iba raz či dva sme narazili na nejakého hobby fotografa alebo stádo srniek. Proste dokonalý pokoj. Rušivo pôsobí akurát hlučná cesta v blízkosti a stĺpy elektrického vedenia, ktoré vytŕčajú spoza vonkajšieho múru a je nemožné nájsť taký uhol, kde by ich nebolo vidno na fotkách. :/
Návštevu viedenského centrálneho cintorína naozaj odporúčam, aj keď to nie je na žiadnom z hlavných turistických ťahov. Cintorín sa nachádza na okraji mesta v Simmeringu, vlastne až za prečiarknutou ceduľou Viedne. Dokonca mnohí Viedenčania tam v živote neboli, čo je veľká škoda. Dostanete sa tam veľmi pohodlne železnicou S7 alebo oranžovou linkou metra a na Simmeringu prestúpite na električku.
Keď sme odchádzali z cintorína, začínalo sa už stmievať. Všade zatvárali, ale nám sa ešte nechcelo ísť domov. Chceli sme sa poprechádzať nočným mestom. Túlali sme sa uličkami 1. okresu, teda samotným srdcom Viedne. Najprv sme išli popri vysvietenom kanáli Dunaja, kde sú na podstavcoch umiestnené krásne antické vázy väčšie ako človek. Som si takmer istá, že sme stáli na moste nad metrom z filmu Before sunrise. Našli sme bezdomovecké dúpä vo výklenku v stene kanála, ktoré prezrádzala len svetluška z končeka cigarety. Tam si niekto lebedil na starom matraci a mal na háku.
Nakoniec sme sa zatúlali na jedno námestie s čarovnou fontánou, ktorá mení farby. Spolu s ďalšími ľuďmi sme sedeli na zemi pred fontánou a asi polhodinu pozorovali svetelné divadlo.
Bol to veľkolepý záver dňa, ale už som bola zničená a tak sme sa dohodli, že je čas ísť domov.
Túlanie sa Viedňou bolo super, ale po technickej stránke sme to zase najviac zvrzali, pretože ja som mala so sebou len 1GB pamäťovú kartu a obaja s mojím spoločníkom sme si zobrali vybité náhradné baterky... amatéri.
Komentáre k článku