Eragon
2014-05-01
Eragona som prvýkrát čítala asi ako 15-ročná a potom som si to oveľa neskôr (po vyjdení a preložení konečne všetkých dielov) zopakovala. Dostala som sa asi do polovice trojky a tam to vzdala. A tým sa dostávame do súčasnosti, keď som sa rozhodla konečne to dočítať až do konca, čo znamenalo začať opäť od začiatku.
Najprv som bola novou knižkou o drakoch a mágii očarená. Veľa piesku sa odvtedy presypalo a predsa len mám už niečo viac načítané, takže teraz sa na to pozerám inými očami. Vidím niektoré nedostatky, ktoré ma do budúcna od ďalšieho čítania definitívne odradili. Napriek tomu mám na eragonovské obdobie pekné spomienky a knihami sa budem zaoberať v tomto príspevku.
Prvý diel celej nakoniec tetralógie vraj Paolini napísal, keď mal asi 15. Chlapec očarený fantasy a plný nápadov vymyslel fantazijný príbeh o drakoch, elfoch a trpaslíkoch. Predstaviteľom zla je zvrátený zdradca rádu Dračích jazdcov a jeho temný drak, ktorý svojou krutovládou terorizujú Alagaesiu. Keď už všetky nádeje zotročeného ľudu pohasínajú, objaví sa stratené dračie vajce... A nájde ho ten najnepravdepodobnejší človek - chudobný farmársky chlapec zo zapadnutej horskej osady. Eragon a jeho novovyliahnutá dračica Zafira sú vtiahnutí do víru udalostí, o ktorých význame donedávna nemali ani tušenia. Stávajú sa kľúčovými postavami v poslednom zúfalom pokuse zvrhnúť nenávideného kráľa a vyslobodiť krajinu z jeho područia, hoci sa táto úloha zdá byť nemožná. To znie ako pekne načrtnutá rozprávka. Paolini zozbieral dobré nápady a dal ich do jednej knižky.
Eragon je mladý, zbrklý, hnevlivý a jeho rozhodnutia nie sú vždy tie najlepšie. Prechádza si normálnym ľudským dospievaním a zároveň sa pozvoľna mení z obyčajného chlapca z farmy na silného a obávaného bojovníka a čarodeja. Tu bol ešte čitateľsky príjemný, lebo to nebol umelo vytunovaný geroj (to až v ďalších knižkách), ale v podstate taký obyčajný tínedžer. Akurát s tým, že za ním lietal drak. Jeho vzťah s Aryou je tiež podchytený vcelku triezvo, samozrejme že sa zabuchol do elfskej sexbomby, s ktorou sú na dlhé týždne trvajúcej výprave. A samozrejme, že nemá žiadne šance, aspoň som dúfala, že sa to nezmení na láv story a neskončí ich naveky trvajúcim manželstvom. Smutné je, že pri tom aj zostane, lebo pokiaľ viem, ani po zvyšok knižky nemal žiadnu inú frajerku (ani prostitútku).
Ale k príbehu. Jednotka a dvojka ma bavili čítať, lebo tam cestovali, chodili na výcvik, učil sa cudzie jazyky a my sme sa postupne dozvedali, čo všetko sa dá v Alagesii nájsť a ako to tam funguje. Ale potom drb, v tretej časti sa ako pointa objaví drakovo tajné srdce, o ktorom sme síce na posledných 1000 stranách nič nepočuli, ale ktoré malo vysvetliť, prečo je Galbiho temný goth drak nesmrteľný. No ja neviem, to sa už väčšia blbosť nenašla, aby ten príbeh dával zmysel? Od trojky som vôbec zívala nudou, lebo sa nestalo nič nové, dozvedeli sme sa len, či si Eragon ulovil na večeru králika alebo veveričku a či si ich uvaril v kotlíku alebo upražil na ražni. Až na konci sa dočkáme nejakej akcie, keď idú dobiť nejaké mesto a bojovať proti Tieňovi. Zbytočné naťahovanie času, len aby vyšlo na tetralógiu.
Začalo to ozaj ako pekný, trošičku naivný príbeh, ktorý sa potom horko-ťažko prebojoval ku kŕčovitému záveru. Páčili sa mi tam aj také krátke kapitolky, ako si napríklad trpajzlíci spievali pesničku, alebo sa vsádzali, koľko prstov má Eragon na nohách (lebo oni majú sedem), ktoré nijak neprispievali k deju, ale pomáhali dotvoriť atmosféru. Bolo tam aj viacero dobrých a zaujímavých postáv a nemyslím Angelu, lebo tá mi skôr liezla na nervy, ale mačkolaky, urgalovia a podobní pokémoni. Razakovia boli už trochu moc, hlavne keď už od začiatku bolo jasné, že pochádzajú z nejakého úplne iného kontinentu, o ktorom aj tak nič nevieme a ani sa nedozvieme. Neskôr sa objavili ešte aj ich rodičia (ďalšie vývojové štádium pokémona) a už toho bolo trochu veľa na jeden príbeh a jednu Alagéziu. Proste mi to retrospektívne pripadá, že tam bolo vrazených až príliš veľa nápadov naraz, ktoré sa potom komplikovane doťahovali všetky do konca a preto ich bolo treba v závere nejako okašľať.
Prvý diel bol (bohužiaľ) aj sfilmovaný, ale pretože film bol, aký bol, nechcem sa o ňom veľmi rozpisovať. Okrem toho, že tvorcovia vynechali podstatné súvislosti, z urgalov spravili potetovaných holohlavých Maďarov a Arya nebola ani Arya a ani elfka... nám vlastne okrem Jeremyho Ironsa nezostane nič.
Čo si myslíte vy?
Komentáre k článku