Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Autom v cieli
2014-09-02
V cieli Tak sme tu. Nakoniec sme šťastlivo dorazili až hore do Kuopia. Posledným 300-kilometrovým úsekom z Helsiniek sme sa doslova prebrodili, pretože pršalo a diaľnicu prakticky zatopilo. Viditeľnosť nulová, všade len neutíchajúce prúdy vody a na trojprúdovej diaľnici sa vytvorila kolóna hýbuca sa 70 km/h. Po asi hodine vyšlo slnko, úplne až oslepovalo, presvitajúc spomedzi nekonečných lesov ťahajúcich sa popri ceste. A potom ďalší príval vody a plávali sme ďalej.
Šoférovanie ma ukolísalo do nevnímavého stavu, keď duch nie je celkom prítomný a možno že zatiaľ prešlo pár minút či niekoľko hodín, ťažko povedať. Ale cítite, že ste sa ocitli na zvláštnom mieste, kde ste nikdy predtým neboli. Že je to natoľko iné, aby ste zaznamenali rozdiel. Namiesto rozoraných polí sme boli obkľúčený lesom, ktorému vôbec nevadilo, že sa cezeň tiahne nejaká diaľnica. Stromy sú taj tak pánmi tejto zeme a žiadni ľudia na štyroch kolesách to nezmenia, aj keby si postavili desaťprúdovú cestu.
Potom sme konečne dorazili do Kuopia. Bolo to zvláštne, v nedeľu ráno štartujete auto z Viedne a o pár dní už ste v úplne inom svete. Európa je taká maličká. Vyzdvihli sme si kľúče od bytu v kancelárii bytového podniku - ako obyčajne nám to chvíľu trvalo, pretože zvonku budova vyzerá ako drevená lyžiarska chata a zvnútra ako hlavná centrála pošty s desiatimi prepážkami a elektronickými časenkami. Ale konečne sme mali v hrsti kľúče od bytu. Ideme domov.
Pomocou navigácie sme spoľahlivo dorazili do štvrte ukrytej medzi stromami, kde sú všetky domy z červených tehál, utopené v záplave zeleni. Myslela som si, že to tu má byť mesto. Celkom veľké mesto. Naopak, vyzerá to skôr ako samota v horách. Kuopio je rozľahlé, ale jednotlivé obytné časti sú od seba oddelené kilometrami lesa. Vyjdete von z bytu a z troch strán ste obklopený vysokými lesmi, štvrtá je príjazdová aleja. Ani chatová oblasť v slovenských horách nie je tak zastrčená v prírode.
A my sa ideme konečne nasťahovať! Bola to fuška, vyvláčiť 50-kilogramové zásoby potravín hore na druhé poschodie. Tak ma to zmohlo, že som po tom a po predchodzej ceste chcela posteľ. Ale pohľad na náš nový byt ma hneď vzpružil. Je veľký a je tu takmer všetko. Vraj študentské byty už bývajú zariadené, mal by tam byť nábytok, možno aj nejaký riad...no až do príchodu sme netušili presne, čo tam nakoniec nájdeme. Ale byt je úžasný, priestranný, plne vybavený a funkčný. Moje hororové predtuchy založené na realite v bratislavských intrákoch, že budeme mať len kuchynský kútik s nefunkčnou dvojplatničkou a ilegálnu mikrovlnku teda boli prehnané. Byt je v najlepšom poriadku, spolu s rýchlovarnou kanvicou a mixérom, ktoré som si priniesla so sebou, je kuchyňa kompletná a s reprákmi z domu a súkromným routerom je aj moja izba v dokonale obývateľnom stave.
Ešte v ten deň podnikáme niekoľko výskumných akcií po okolí. Asi kilometer od bytu je najväčší a najlacnejší supermarket, kde okrem iného dostať náhradný zips k rozpadnutej kabelke, gumáky a brusnicový džús proti zápalu močových ciest, všetko pod jednou strechou.
Vždy, keď ideme von na prechádzku alebo si zabehať, stratíme sa, pretože všetky domy vyzerajú rovnako. Oranžové tehly a les. Od domu k domu vedie len lesný chodníček. Nijaké ulice tak ako sme zvyknuté - cesta lemovaná elektrickým vedením a radom domov. Každá stavba tu má svoj súkromný priľahlý kus lesa a kdekoľvek sa pohnete, stromy vás len tak nepustia zo svojho zajatia.
Pohľad na Kuopio z veže Puijo. Jop, je tam aj mesto, niekde v tých stromoch. Do centra mesta je to ďaleko, lebo, ako som už možno naznačila, musíte prekonať niekoľko kilometrov lesa. Kuopio má skôr charakter malomesta, maličké centrum, maličký prístav, jedno hlavné námestie... Pokojné a pomerne tiché, hoci je to mesto plné zahraničných študentov. Je tu veľa možností, kam ísť cez deň aj kam ísť v noci, kopec mladých ľudí a krásna nezasvinená príroda. Takže čo sa mňa týka, velice sa teším na nasledujúce tri mesiace tunák a ak ma nezabijú miestne ceny, možno si o tom niečo prečítate.
Komentáre k článku