Poľsko na bicykli V

2017-09-16

15. deň na ceste a náš cyklovýlet sa pomaly ale isto blížil ku koncu. Z kempoviska sme bicyklovali 20 km do Kłodzka po zvlnenom teréne, čo nás zrovna netešilo. Potom konečne nákupné centrum, hajzle, Carefour a do Dolného Szaleyowa na ďalší zámok. Museli sme si už trochu švihnúť, lebo v pondelok ráno sa ide do roboty a dovtedy sa musíme dostať domov.

Zámok je v nejakom parčíku s jazierkami a je parádny. Okamžite sa na nás zavesil nejaký guláš z domu v susedstve a celú dobu štekal ako besný, ale našťastie sa nám ho po chvíli podarilo zbaviť. Zhodili sme veci a bicykle za palácom medzi stromami a už si stihli aj vyhliadnuť zle zatlčené okno. Prehupli sme sa dovnútra a plní eufórie sa rozbehli na výzvedy, lebo zámok má byť vnútri naozaj veľkolepý. Bola som pyšná, akí machri už sú z nás! Z malej miestnosti, kde sme sa ocitli, sme sa pustili do ďalšej, z ktorej viedli ťažké drevené dvere. Boli nejaké zaseknuté, vždy narazili na voľakú prekážku na druhej strane a nemohli sme s nimi pohnúť. Po podrobnejšom skúmaní sme zistili, že z druhej strany je asi petlica. Vrátili sme sa do prvej miestnosti a skúsili ďalšie dvere, ktoré z nej viedli. Opäť sme narazili na odpor, z opačnej strany museli byť nejako zabezpečené. Pomaly nám dochádzalo, že tu sme skončili. Vyliezli sme opäť von a skúšali hľadať iný prístup, ale každá škáročka bola tesne zatlčená. Sklamaní sme to po nejakej hodine vzdali a obišli zámok k prednej strane. Bola by to sranda, keby sa nakoniec hlavné vráta ukázali otvorené. To sa ale nestalo, namiesto toho sme objavili upozornenia, že prístup do objektu je monitorovaný a zabezpečený alarmom... upsik. Takže sme to logicky už viacej neskúšali a radšej si rozbalili na terase desiatu. Najedli sme sa a vypadli, lebo nám ešte ostávalo veľa kilometrov.

Neskoro popoludní sme konečne dorazili do Kudowa-Zdrój. Ešte než sme išli do kopcov, nakúpili sme tri kilá krowiek, lebo to dosť pravdepodobne bola naša posledná šanca. Večer už bude obchod zavretý a ráno nasadáme v Hradci na vlak domov. Keď sme zase raz v Biedronke úplne vykúpili všetko pečivo, ktoré o 4 poobede ešte zostalo na regále, mohli sme ísť funieť do kopca.

Funenie do kopca nám trvalo dlho, lebo to bol svinský zaberák. Vyškriabali sme sa k závore, kde cesta pokračovala už len ako jednoprúdová a autá púštali ďalej v hodinových intervaloch. My sme samozrejme na kolách hackli systém a mohli pokračovať bez čakania a bez poplatku. Síce už to bolo jedno, lebo posledný vjazd sme beztak zmeškali, ale nemvadí. V búdke sedel nejaký strašne akčný správca parku, ktorý nás posielal pozerať sa na voľne pasúce muflóny a my sme nemali to srdce mu povedať, že zajtra ráno budeme het. Okrem toho nám s obrovským nadšením vysvetľoval aj to, že kasa hore zatvára o šiestej a tak keď pôjdeme pomaly, dojdeme tam tak o pol siedmej, vyhneme sa plateniu a môžeme si celé Skaly v kľude pozrieť, keď tam nikto nebude. Kým sme sa vytrepali ku Skalám, naozaj bolo pol siedmej a nikde nikoho, takže sme celý labyrint mali len pre seba.

Bludné skaly

Keď sa začalo stmievať, vrátili sme sa späť do mesta a po racionálnom zvážení kúpili ďalšie kilo krowiek. Vyviezli sme sa za mesto, zaliezli do trávy k nejakému kanálu, nastavili budík a chrápali.

Zobudili sme sa o piatej, asi lebo bolo zima. Vykukli sme zo stanu a zistili, že mrzne. Z plachty, na ktorej sa vyzrážala voda, sa parilo. V tej zime sa nedalo spať, tak sme sa pobalili a vypadli. Ostávalo nám ešte 50km do Hradca, chytiť vlak, 3 hodiny v ňom a posledných 25 km zo stanice domov. Samozrejme to nebolo tak úplne priamočiare, po ceste nás stretli asi štyri zákazy vjazdu, ktoré sme teraz už s prehľadom ignorovali, lebo cez dvadsať obchádzok ten vlak asi nestihneme. Bratri Česi opravovali cestu, už ju mali aj hotovú, iba nemala nakreslené pruhy. A vďaka uzávere bola úplne pustá, takže sme si ju mohli užiť osamote. Na konci sme museli prekľučkovať pomedzi bagre, ale potom už sme boli voľní a mohli pokračovať. Na ďalšom takom úseku samotní vodiči odsúvali zábranu z pletiva, aby mohli prejsť, takže sme sa vôbec nehanbili nasledovať. Potom bola ešte jedna časť, kde sme išli cez rozkopanú vozovku, jeden kanál a nakonci sme čakali, kým vycúvajú stavebné stroje, aby sme mohli prehodiť bicykle cez priekopy, ale zvládli sme to. Doplahočili sme sa do Hradca, tam stanica, vlak, ďalší vlak... a doma!

Tak trošku primrzlo

V sume bol pre nás tento výlet pomerne nenáročný. Susedný štát a ešte rozumieme reč, úplná pohoda. Trochu nám nenapadlo, že Poľsko je fakt také veľké a že za 2 týždne toho veľa nestihneme, takže sme úplne nezmyselne pospájali body krížom celou krajinou a až po ceste si uvedomili, že to nemáme šancu stihnúť. Problém bol aj ten, že sme za ten rok sedenia v kancli opäť vyšli z cviku a nie sme proste v kondícii prejsť 100 km za deň ako za starých čias. Počas výletu sme potom museli riešiť nejaké vlaky, aby sme preklenuli menej zaujímavé úseky a preskočili polovicu štátu. Neboli sme napríklad ani vo Warszawe alebo v Krakówe, lebo sme usúdili, že keď si máme vybrať, nie sme až tak zvedaví na mestá a išli sme za opustenými kaštieľmi a kostolmi. Na internete som objavila, že Poľsko sa perfektne hodí na nejaký ten ľahký urbexing, lebo opustenými stavbami a často veľkolepými sa to tam len tak hemží. Takže tento výlet mal byť hlavne o zanedbaných a schátraných lokalitách. Viac-menej nám to vyšlo a dostali sme sa na zaujímavé miesta. Častokrát sa nám ale stalo, že sme sa do opustených budov, ktoré sme chceli vidieť vôbec nedostali, lebo už sa začalo s rekonštrukciou.

Prejdená trasa nie je nijako pôsobivá, plus sme tam hodne čarovali s tými vlakmi, čiže dokopy to bude okolo 1200 km. Hôr sme si veľa neužili, lebo šak Poľsko, takže bikovanie skôr nuda po rovnom. Nenašli sme ani veľa zaujímavostí, ktoré by sme chceli vidieť, čiže v tomto bol poľský výlet tiež poslabší. Ale vyskúšali sme si ten slávny urban exploring, čo sme chceli už dlho. Nie je vylúčené, že spravím ešte jeden článok o Poľsku, kde zhrniem, aké to tam vlastne bolo a ako sa nám cestovalo a existovalo. Ale dovtedy ešte bude Rumunsko, coming už veľmi soon!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 18 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.