Sme pojazdní

2018-04-01

Sme cyklisti, všetci to o nás viete. Presúvanie sa na bicykli sa nám zdá ako vhodná cestovná rýchlosť, aby sme poceste aj niečo videli a pritom stále celkom šikovne napredovali. Páči sa nám, že trávime veľa času na vidieku a vonku v krajine a tento cestovný štýl dovoľuje určitú slobodu. Keď sa mi práve prestalo chcieť šlapať a najradšej by som sa zvalila vedľa cesty do trávy a išla spať, presne to spravím. Toto je to, čo vieme. V tomto sme vytrénovaní, roky sme sa učili a zdokonaľovali a je to proste také naše.

Keď sme sa jedného marcového rána ocitli na argentínskom cípe Patagónie, všetko bolo inak. Teperili sme so sebou veľké ťažké ruksaky a nemali tak úplne predstavu, čo s nimi a so sebou budeme robiť. V éteri sa vznášal nejasný plán, že si nejaké tie bicykle možno niekde kúpime. Vedeli sme, že tu na konci sveta by to bolo svinsky drahé a po pobyte v Ushuay sme to už vedeli určite. Chvíľu sme sa teda trtkošili s ruksakmi a s ostatným, čo k tomu patrí - trošku stopovania, nejaký turistický autobus a mašírovanie s celým nákladom na ohnutom hrbe. Predpokladali sme, že k bicyklom tak skoro nedojde a proste sa budeme nejako potĺkať ďalej na sever, až sa to potom niekde bude ľahko dať.

Ďalšia príležitosť sa naskytla hneď v Chile v Punta Arenas, daňovom a nákupnom raji. Videli sme biky za prijateľné ceny, niektoré ani nemali gumy ako od traktora, no nemali tiež absolútne nijaké príslušenstvo. Doma keď som si kupovala bicykel, mal nosič, stojan, blatníky, držiak na fľašu a keby nemal, môžem si to všetko okamžite dokúpiť v rovnakom obchode. Takto sme len škrípali zubami, lebo tu také veci nepestujú a bez nich sa môžem bicyklovať akurát tak po dvore. Na dlhodobé cestovanie bikom potrebujete minimálne jeden pokrútený kus kovu a.k.a nosič a cyklokabele, aby ste sa vedeli vôbec zbaliť, nech nežerem. Zostávalo nám aj pár nedoriešených otázok, napríklad že vzdialenosti v Južnej Amerike sa rátajú v troche inom merítku a vietor, aký v strednej Európe odnáša strechy a týždeň dominuje správam je tuto len ďalším lenivým piatkovým popoludním.

Zvykli sme si teda na predstavu, že biky budú niekde na severe, možno v San Carlos de Bariloche alebo Santiago de Chile. Išli sme s ruksakmi za hranice mesta, aby sme niekde vonku prespali v stane a potom vymysleli ďalší postup. Na križovatke nás pristavila cyklistka a pýtala sa, či náhodou nejdeme stanovať za mesto a či hablujeme espaňol, načo som trochu moc optimisticky prehlásila že vraj trochu. Následkom bolo, že nás zobrala k sebe domov, kde sme strávili pár dní s jej frajerkou a kamošmi a po španielsky pri tom vedeli veľké gulové. Baby nás ale celkom naštartovali, lebo mali za sebou cyklocestu po Južnej Amerike a poslali nás do ďalších obchodov a nákupného centra v iných častiach mesta. Po chodení hore-dole po celom meste sme nakoniec dali dokopy 2 bicykle, 2 nosiče (majú len vo vybraných bike-shopoch a vždy len jeden kus), nejaké podradné polo-blatníky a popruhy, s ktorými sme dúfali, že nejakým zatiaľ neprebádaným spôsobom priviažeme batohy o nosiče. Stojany a cyklotašky proste nie sú, budeme s tým musieť žiť. Náš zabehaný systém fungoval na tom, že bicykle stáli vedľa stanu a tvorili konštrukciu vrchnej vrstvy. Pretože nicht möglich a bicykle odteraz nestoja, začali sme vrchnú plachtu uchytávať kolíkmi do zeme. Nechápem, prečo sme to nerobili už skôr, lebo je to dosť ppč technika. Ale to už je teraz tiež jedno, pretože nám prvú noc v pampe vietor rozkmásal vrchnú plachtu na 3 kusy.

Oproti doterajšej cyklovýletnej existencii je to teda veľmi podobné, ale predsa len trochu iné ako sme zvyknutí. V prvom rade máme nové bicykle. V Južnej Amerike sa najčastejšie používajú kolesá s priemerom 26 palcov a my sme sa tomuto trendu prispôsobili, aby sme si, aspoň dúfame, vedeli v priemernom juhoamerickom zapadákove zohnať náhradné duše. Nič také ako náš európsky krosový typ bicykla sme tu nevideli, lebo nič iné ako horský bicykel by tu asi nedávalo zmysel. A všetky biky majú kotúčové brzdy, čo si opäť pýta terén a je pre nás trošku iné, ale inak to nemá žiadny vážny vplyv. Po mnohých pokusoch a omyloch sme nakoniec vynašli použiteľnú techniku priväzovania veľkých ruksakov a ostatných vecí o nosič. Je to procedúra a všetky veci sú počas dňa nedostupné, jedine že by sa mi chcelo celú tú kreáciu rozväzovať a polhodinu nanovo priväzovať, aby som sa mohla pohrabať v batohu. Aj preto teraz nosíme ďalší malý batôžtek na chrbte s jedlom a vecami, ktoré asi budeme počas dňa vyťahovať. Nie je to ideálne, ale zakiaľ je celkom chladno a nepečie mi na chrbát, až tak mi to nevadí.

Vyzerá to, že transamerická túra naprieč kontinentom je úplná klasika. Napríklad trasa z Aljašky do Ushuaie sa stala úplným klišé. Vlastne odhocikiaľ na americkom kontinente do Ushuaie je očividne akési must každého poriadneho cyklistu alebo motorkára. Preto teraz na každom kroku stretáme ľudí, ktorí sa po ročnej ceste zliezajú do Ushuaie, aby tam zakončili svoje dlhé putovania. Veľmi populárne je podľa všetkého jazdiť s mobilnými aplikáciami. Tie vám počas cesty našepkávajú informácie, ako akej kvality je cesta a hlavne kde sú pri ceste búdky, v ktorých pútnici prespávajú. Keď fučí tak, že sa vám zdá akoby vedľa vás celú noc pristávalo prúdové lietadlo, nemusí to byť až tak odveci. Pár "útočíšť" sme videli, ale vždy pripomínali chliev alebo presnejšie povedané latrínu. V jednej bol napríklad stôl s lavičkami, rám postele a dokonca piecka s komínom, zároveň ale aj stopy ako po pobyte bezďáckej rodinky a obrovská ohlodaná kosť. Jeden prístrešok puchol tak strašne, že sme radšej stanovali vonku za ním a jeden, ktorý vyzeral dosť slušne a mal dokonca aj solárny panel, bol zamknutý na petlicu. Takže sme sa nato veľmi rýchlo vykašľali a povedali si, že sa nám nejaké ošťané búdy naháňať nechce a kašleme nejaké aplikácie, radšej sa necháme prekvapiť.

Začal sa teda naozajstný cyklovýlet ako ho poznáme, so smradľavým stanovaním a všetkým, čo k tomu patrí, len vo väčšom a extrémnejšie. Uvidíme, ako ďaleko sa na našej prevrátenej cykloceste z konca sveta dostaneme, budeme o tom informovať a vy nám držte palce.




Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 12 plus 5 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.