Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Pacifické pobrežie
2019-02-06
Hory sme opäť nechali za sebou a pred nami je nič len púšť. Táto vyzerá viac ako púšte, ktoré si ľudia typicky predstavia - hory piesku a občas aj nejaká palma. V prvom momente to bol pre nás šok, prišli sme aklimatizovaní z hôr, kde v noci zvyklo aj mrznúť, v priebehu niekoľkých hodín sme klesli asi 4 km nadmorskej výšky. Bol večer a začínala noc, ale my sme sa potili a nevládali ani hýbať. O pár dní mali prísť Vianoce.
Púšť
Oáza
Huacachina, lagúna uprosted púšte
Západ slnka nad dunami
Vianoce v Peru sú dosť všedná záležitosť a nijako zvlášť sa neslávia podľa našich dojmov, ešte aj na Štedrý deň sú otvorené obchody a jedálne a diaľnica hučí desiatkami prechádzajúcich kamiónov. Kamarátka-cestovateľka mala šťastie stráviť Vianoce v peruánskej rodine a povedala, že to bola nuda a že nič zvláštne nerobili, tí jej ani nepripravovali slávnostné jedlo.
Vianoce v trópoch, tetuška predáva zmrzlinu
Cez vianočne sviatky sme sa boli pozrieť na čiary v Nazce a aspoň sme tam boli sami, ani len skásnuť nás nikto neprišiel a to už je čo povedať. Čiary a obrazce v Nazce pritiahli pozornosť až s vynálezom lietadla, pretože sú najlepšie viditeľné zo vzduchu. Niektoré z obrázkov je pomerne dobre vidieť z okolitých kopcov a vyvýšenín, ale veľa ich je uprostred púšte na rovnej zemi, takže sa vedú dohady o tom, ako (a načo) to Nazčania spravili, keď sa ani nemohli svojím výtvorom pokochať. Existujú všelijaké teórie samozrejme, ako že mali balóny, lietadlá, ufá a že to spravili mimozemšťania.
Veselé obrázky na svahu hory, kde nato tí mimozemšťania prišli?
Symboly a čiary pri Nazce
A ešte "neoficiálne" obrazce
Pretože sme boli leniví, nedostali sme sa do Ekvádoru, ako sme o tom už chvíľu hovorili. M. chcel ísť do Ekvádoru, lebo tam je predsa Tichomorské pobrežie s najlepšími vlnami a na najlepších vlnách sa dá čo? Surfovať samozrejme. A lebo aj Peru má náhodou svoje tichomorské pobrežie, tak si tento sen predsa len mohol splniť a zviesť sa na vlnách.
M. surfuje
Pobrežie je neuveriteľné, príboj je úplne monštruózny a mohutné vlny vedia byť pekne bujaré. Ale je sranda plávať a skákať vo vlnách a sledovať a počúvať búrlivé more. Niekedy som sa postavila do vody čelom k moru a počkala na vlnu, ktorá vystrelila hore na pláž a o chvíľu sa už bleskovo sťahovala pomedzi moje chodidlá. Keď som sa pritom pozerala na more, mala som pocit, ako keby som sa obrovskou rýchlosťou rútila ja, nie more okolo mňa. Je to fakt švanda.
Na dovolenke!
Letovisko
Posledný krát, lachtaník
Silvester sme strávili s Chrisom, Maziel a ich rodinou a kamarátmi a aj keď nám vyhorený lampión s prianiami spadol na hlavu (vôbec tam nefúka a vzduch je nehybný), začal pre nás ďalší nový, napínavý a sľubný rok. Lebo aj keď je to čudná predstava, minimálne pre nás bola, v tomto bode sme už vedeli, že to sú naše posledné kilometre a že za odmerané množstvo času budeme opäť domenka v bavlnke a v bezpečí. Po Limu nás čakala už len škaredá, hlučná a smradľavá cesta (a nie veľmi bezpečná) a v Lime príprava na odlet (ako narvať všetko, čo sa ešte nerozložilo a všetko, čo sme kúpili do dvoch malých, rozpadávajúcich sa batohov). A tiež sme sa rozhodli, že po 10 000 kilometroch predáme naše staré rachotiny, aj keď sme nevedeli či ich na bazare zaradiť do antikvít alebo do športového náčinia. Hoci pravdepodobne to sú teraz najkrajšie bicykle v celom Peru. Takže sme sa ich pokúsili predať za nie zlú cenu, lebo predsa len sme sa ich chceli zbaviť. Lenže Peruánaci sú Peruánci, keď im dáte fixnú cenu, nič im to nehovorí a budú sa snažiť ukecať to na 1/2 hodnoty. Alebo ponúkať 30€ za horský bicykel s kotúčovými brzdami. Našťastie sa do toho nakoniec vložil Jaime a cez svoju sieť kontaktov nám nejako našiel kupcov!
To by sme neboli my, keby všetko išlo hladko a bez trapasov. Pri obhliadke sa na jednom bicykli zasekávali prevody. Tak sme povedali, že keď chvíľku vydržia, my im to nastavíme. Keď to M. začal štelovať, radiace lanko sa úplne pretrhlo, takže sme im museli povedať prepáčte ujo, potrvá to trošku dlhšie, keby ste sa stavili znovu tak o hoďku... V nedeľu večer som utekala do nákupného centra oproti, kde sme videli taký prťavý obchod s bicyklami a dúfala, že tam okrem eco-bikov pre predškôlkárov a fair-trade trendových taštičiek pre mestských hipsterov budú mať aj niečo také neobvyklé ako náhradné lanko. Povedali mi, že majú, ale technik príde o polhodinu a prinesie to. Polhodina v Peru znamená hocičo medzi pol, štvrť, tri štvrte a celá, no nakoniec prišiel chlapec a oznámil, že pre to ide do skladu. Tam to asi vyrábal, lebo to trvalo ďalšiu polhodinu. Ale nakoniec sme to blbé lanko vymenili a bicykel predali novému majiteľovi v pohotovostnom stave.
Lima
Kraby
Fúúúf, sú z nás chodci! Život je zrazu taký pomalý a lenivý... Cítila som sa ako beznohá, ako keby som teraz nemohla nikam ísť. Ako môžu ľudia existovať bez bicykla? Každopádne nám zostávali naozaj posledné dni v Lime. Mohli sme si aspoň trochu vykompenzovať, že sme si kvôli nášmu spôsobu cestovania nikdy nemohli nič kúpiť, samozrejme tiež len v rámci medzí - alpaka sa nám do batožiny bohužiaľ nezmestila.
A nakoniec sme jedného pekného, horúceho večera odleteli a o deň a pol nás čakala mrazivá Bratislava. Cesta autobusom z letiska bola asi najpohodovejšia vec, akú som za posledné týždne zažila a vodič ani jediný krát nezatrúbil! Bola to tak nádherne pokojná a disciplinovaná jazda, že som pri vystupovaní mala chuť začať šoférovi ďakovať a velebiť ho.
A to je koniec nášho juhoamerického výletu. Bolo to psycho, toľko dojmov a zážitkov budem ešte dlho spracovávať a určite ešte dodám pár nadväzujúcich článkov.
Komentáre k článku